Ako boli Vianoce každý deň
Jedného rána prišla za otcom jeho malá dcérka a poprosila ho: "Oci, porozprávaj mi rozprávku".
Otec začal: "Kde bolo tam bolo, žili raz 3 prasiatka".
"Ale ja nechcem tú o prasiatkach. Tú si mi rozprával už stokrát," prerušilo rozprávanie dievčatko.
"A akú by si chcela?"
" O Vianociach. To bude oveľa zaujímavejšie".
No dobre, súhlasil otec, "porozprávam ti rozprávku o Dorotke, ktorá chcela mať každý deň Vianoce," a začal vianočný príbeh: "Kde bolo tam bolo, žilo raz jedno malé dievčatko Dorotka, ktorá chcela mať Vianoce každý deň. Každé ráno si zobrala hárok papiera a vianočnej víle napísala list, v ktorom ju prosila, aby jej toto želanie splnila. Poslala už desiatky listov, prešli týždne a odpoveď nedostala žiadnu. Až raz, presne jeden deň pred Vianocami v schránke našla list.Vianočná víla jej napísala, že súhlasí a počas najbližšieho roka budú Vianoce každý deň. A po roku sa uvidí, čo ďalej.
Keďže vianočné prípravy boli v plnom prúde, na Dorotku tento list až taký dojem neurobil, viac by sa tešila, keby prísľub každodenných Vianoc dostala už v lete. Na druhý deň boli Vianoce. Boli nádherné, trblietavá výzdoba, stôl plný vianočných dobrôt, koláčov a pod stromčekom tie najúžasnejšie darčeky - knižky, farbičky, nové oblečenie, mobil, kolobežka,.... Všetci mali veľkú radosť. Dorotka zjedla toľko koláčov, že celý večer ju bolelo brucho a preto išla spať skôr ako obyčajne.
Ráno sa Dorotka zobudila na krik svojho brata: Vstávajte, vstávajte sú Vianoce! Čo? Nechápavo si pretierala rozospaté oči Dorotka. Sú Vianoce, tešil sa jej brat a ťahal ju ku stromčeku, pod ktorým bola opäť hŕba darčekov. Veď to je nezmysel, Vianoce boli včera, vraví mu Dorotka. V tom si spomenula, na sľub, ktorý jej dala víla. Dorotkinym rodičom sa síce zdalo, že včera už niečo podobné oslavovali, no pri pohľade na darčeky si pomysleli, že sa im to asi len zdalo.
Ďalšie ráno vyzeralo rovnako. Opäť boli Vianoce. Opäť kapustnica a ryba so šalátom, sladké koláče, a darčeky pod stromčekom. Ľudia už začali byť z Vianoc unavení a vyskytli sa aj nečakané problémy. Po mesiaci už nebolo dostať žiadne vianočné stromčeky. Celý les bol vyrúbany. Ani ryby už neboli. Ak sa náhodou nejaká objavila v obchode, pýtali za ňu astronomickú sumu. A čo bolo ešte horšie, všetci začali byť veľmi chudobní. Všetky peniaze ktoré mali, míňali len na vianočné darčeky. Sebe tak nemohli kúpiť ani nové oblečenie, ani jedlo a postupne sa z ľudí stávali bezdomovci. Bohatí boli len tí, ktorí vlastnili kníhkupectvá, hračkárstva a obchody s vianočnými darčekami a dekoráciami.
Po dvoch troch mesiacoch, ľudia už nedávali vianočné darčeky s úsmevom a láskavým prianím, ale ich rovno hádzali cez plot. Všade sa váľal roztrhaný baliaci papier, na zemi sa vŕšili kopce kníh, ktoré nikto nečítal, bábiky a autíčka, s ktorými sa nikto nehral...Ľudia boli zúfalí.
A tak to pokračovalo ďalšie nekonečné mesiace. Niekedy v jeseni sa ľudia dozvedeli, že za to všetko môže Dorotka. Nikto sa s ňou nechcel hrať, všetci ju obviňovali, že musia trpieť kvôli nej sebeckému prianiu.
Dorotka , keďže tiež bola na pokraji zúfalstva, opäť napísala vianočnej víle a prosila ju, aby tieto nekonečné Vianoce skončila. Odpoveď však neprišla.
Až raz ráno, presne o rok, pri dverách sa zjavila vianočná víla. Tak ako, si spokojná? opýtala sa Dorotky. Necháme Vianoce každý deň aj naďalej? Nie, už nechcem žiadne Vianoce, nikdy, odvetila Dorotka. Naozaj? pýta sa víla. No dobre, tak nech sú Vianoce raz za tisíc rokov, vraví Dorotka. Rozmysli si to dobre, hovorí víla. Hm... alebo radšej raz za sto rokov. Hm... nie, nie, nech sú Vianoce iba raz za rok. To je tak akurát."
Poď si prečítať ďalšie vianočné príbehy >>>
Foto: redakcia
Sponzorované odkazy
Najviac...
237 dní, 3 hodín a 37 minút
