Štedrovečerná kuchyňa je pestrá
Podľa tradícií by mali mať na štedrovečernom stole prednosť jedlá symbolizujúce plodnosť a hojnosť.
Spišský región je známy nielen svojou bohatou históriou, gotickou architektúrou a vzácnymi pamiatkami, ale aj rôznorodosťou viacerých etník. Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni. Rozmanitosť tohto kraja a jeho obyvateľov sa premieta nielen do vianočných zvykov, ale aj do sviatočného menu. „Vianoce v tomto kraji vždy znamenali veľkú udalosť a svoje zvyky sa tu dodržiavajú po celé generácie. S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty zo štedrovečerného stola, pečú sa posledné koláčiky a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie štedrovečerného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina,“ pripomína tradície Oblastná organizácia cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny.
„Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac-menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista, na takzvanú viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny jedol do sýtosti, aby nehladoval po celý rok. Stôl má byť bohato prestretý, prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť, ako napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková. Veľkú pozornosť venovali ľudia aj úprave stola, ktorý prikryli bielym obrusom a pod obrus vložili buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade.
Jedlá štedrej večere neboli podľa Pavelčíkovej v každej rodine rovnaké, stávalo sa, že keď sa žena vydala, priniesla si niektoré zvyky z domu do novej rodiny, a tak sa mnohokrát vyvíjali. V obci Veľký Lipník v Staroľubovnianskom okrese začali večeru kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá a aby ju obchádzali choroby. „Nasledovali varené omastené bobaľky nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. Za nimi jedli horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčanku z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstnu kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom,“ vymenovala etnologička. V Starej Ľubovni mala zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedávala sa aj fazuľová a hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin jedávali aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľu nakyslo, zočurku s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Piekli sa rôzne koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však podľa Pavelčíkovej ostala mačka, lebo je falošná, ďalej pes, lebo sa vraj rodí slepý a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert.
Zdroj: SITA, Foto: Východoslovenské múzeum Košice
Sponzorované odkazy
Najviac...
240 dní, 20 hodín a 21 minút
