Vo Švédsku sa Vianoce začínajú na Luciu
Vianočný čas sa začína tradíciou, ktorou si obyvatelia Švédska pripomínajú svätú Luciu. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať šunka, bravčové paprčky či sušená treska. Darčeky nosieva vianočný škriatok Tomte.
Vo Švédsku sa Vianoce začínajú už 13. decembra oslavou svätej Lucie. V tento deň si najmladšie dcéry z každej rodiny ešte pred svitaním oblečú biele rúcho s červenou šerpou a na hlavu si nasadia korunu zo zelených rastlín, na ktorej sú pripevnené vysoké zapálené sviece. Následne aj s ostatnými súrodencami zobudia rodičov a spolu s chlapcami oblečenými v bielych košeliach, ktorí majú na hlavách špicaté klobúky a v rukách držia čarovnú paličku s hviezdou na konci, ich ponúknu kávou a Luciinými koláčikmi.
Vianočné stromčeky zvyknú Švédi stavať dva dni pred Vianocami. Ozdobujú ich sviecami, jabĺčkami, slamenými ozdobami, švédskymi vlajkami či trpaslíkmi. Domácnosti im skrášľujú červené tulipány a medovníčky. Štedrý večer vo Švédsku nazývajú Julafton a počas slávnostnej večere nesmie chýbať tradičná vianočná šunka, nakladané bravčové paprčky, sušená treska a rôzne sladké dobroty. Veľmi rozšírenou vianočnou tradíciou je podávanie ryžovej ovsenej kaše zvanej risgryngrot, v ktorej je ukrytá mandľa. Hovorí sa, že ten, kto ju nájde vo svojej miske, sa do roka ožení alebo vydá.
Po slávnostnej večeri sa člen rodiny alebo niekto z priateľov prezlečie za vianočného škriatka Tomteho, ktorý podľa tradícií prebýva pod domom alebo pod stodolou a jazdí na slamenej koze známej ako Julbok. Tomte má bielu bradu, je oblečený v červenom a nosí so sebou vrece s darčekmi. Rozdáva ich členom rodiny a často pri tom recituje vtipné verše, ktoré im majú naznačiť, čo sa ukrýva vo vreci. Pôvodne nosila darčeky koza Julbok, no neskôr ju nahradil Tomte či v posledných rokoch dokonca Santa Claus.
