Vianočné zvyky podľa regiónov

Slovensko je malá krajina s veľkým bohatstvom – nielen prírody, ale aj kultúrnych tradícií. Vianoce sú toho najlepším dôkazom. Hoci ich oslavujeme v rovnakom čase, každý región od západu po východ ich prežíva trochu inak. V jedálničku, zvykoch, ale aj v spôsobe, akým sa pripravujú a vítajú najkrajšie sviatky roka.

Advent: spoločný začiatok

V každom kúte Slovenska začínajú Vianoce rovnako – adventom. Vence so štyrmi sviečkami zdobia stoly, deti otvárajú adventné kalendáre a pečú sa prvé koláče. No už tu cítiť rozdiely – niekde sa prísne pôstilo, inde sa už vypekalo na plné obrátky.

Západné Slovensko: Koláče, kapor a moderné tradície

Na západe (Bratislava, Záhorie, okolie Nitry) má Štedrý večer pohodovejší charakter.

Večera začína oblátkami s medom a cesnakom
Nechýba ani krájanie jabĺčka, pričom typická hviezda v jeho jadre predstavuje zdravie pre členov rodiny
Kapustnica býva hustá, s údeným alebo smotanou (môže byť aj hubová polievka, niekedy šošovicová či rybacie halászlé)
Hlavným chodom je vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom
Pečú sa štedráky, medvedie labky, linecké koláčiky
Pôst sa často už nedodržiava, ale symbolika zostáva

Zaujímavosť: V niektorých rodinách sa pod obrus dáva šupina z kapra, ktorá má zabezpečiť peniaze počas roka.

Stredné Slovensko: Reťaz, sekera a silné korene

Vianoce v srdci Slovenska (Orava, Kysuce, Horehronie, Liptov či Gemer) si zachovali množstvo rituálov s hlbokou symbolikou.

Reťaz okolo stola symbolizuje súdržnosť rodiny
Na Orave si deti kládli bosé nohy na sekeru, aby boli zdravé
Večera začína modlitbou a medovým krížikom na čele
Z jedál je to hlavne kapustnica a vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom alebo rezeň
Typickým dezertom sú opekance s makom (bobaľky)
Po večeri sa chodilo kŕmiť dobytok – niektoré gazdiné ešte dnes dávajú zvieratám oblátky
Minca pod obrusom má priniesť bohatstvo v nadchádzajúcom roku
Nechýba tanier navyše pre nečakaného hosťa, alebo ako spomienka na zosnulého člena rodiny
V mnohých dedinách mladí ľudia dodnes „chodia po spievaní“ – spievajú koledy od domu k domu

Zaujímavosť: Na Gemeri sa podávali aj jednoduché jedlá ako zemiaky s tvarohom alebo prívarky. Rodiny často večerali pri sviečkach v tichu – najprv modlitba, až potom jedlo.

Východné Slovensko: Pôst, pirohy a starobylé rituály

Zemplín, Šariš, Spiš a Abov patria medzi regióny s najsilnejšími vianočnými tradíciami. Niektoré sa zachovali dodnes:

Prísny pôst celý deň – deti sa tešia na „zlaté prasiatko“
Modlitba a ticho pred večerou – pred jedlom sa často celá rodina modlí
Tanier navyše – symbolický tanier pre nežijúceho člena alebo očakávaného hosťa
Minca v ruke alebo pod obrusom, prípadne umytie vo vode s mincou na zabezpečenie bohatstva
Koledovanie a betlehemci – deti a mládež chodia spievať po domoch
Oblátka s medom (a cesnakom) - aj východ si zachováva tento symbolický úvod
Kapustnica bez mäsa, fazuľová alebo slivková polievka
Hlavné jedlo – okrem ryby so šalátom sa v niektorých domácnostiach podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou či tvarohom, alebo šošovicový / fazuľový prívarok
Dezert - typické sú makové bobaľky (opekance) ako sladká bodka Vianoc

Zemplínske špecifikum: tzv. kračunové večery – spievanie kolied už niekoľko dní pred Vianocami.

Pravoslávne Vianoce (Rusíni a Ukrajinci)

Vo východných častiach Slovenska (napr. okolie Medzilaboriec, Svidníka či Sniny) žije rusínska komunita, ktorá slávi pravoslávne Vianoce až 6. januára.

Zaujímavosti:

40-dňový pôst, počas ktorého sa nejedia mliečne a mäsové produkty
12 pôstnych jedál na Štedrý večer
Hubová mačanka, bobaľky s makom, kyslá kapusta, pirohy
Nikto nesmie vstávať od stola – len gazdinka
Modlitba v cirkevnoslovanskom jazyku

Možno si na Štedrý večer dáš kapra, možno pirohy, možno len ticho zapáliš sviečku. Nech už pochádzaš z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, jedno máme spoločné – Vianoce sú o spolupatričnosti, láske a domove. A práve v tých rozdielnostiach našich tradícií je ich krása. Sú to príbehy, ktoré rozvoniavajú v kuchyni, znejú v koledách a žijú v spomienkach.