Vianoce po rómsky
Vianoce po rómsky
O tom, aké sú Vianoce v rómskej rodine v regióne Bardejov, nám (www.rnl.sk) porozprávala Mária Lacková, asistentka učiteľa materskej školy.
Podľa nej je základom všetkého poupratovať celý byt a hlavne návšteva kostola. A to nielen počas sviatkov. Netreba sa príliš uháňat, treba si aj sadnúť a popremýšľať, čo všetko sa za ten rok udialo, aký zmysel majú Vianoce. Tie totiž nie sú iba o jedení, človek ich musí vedieť aj prežiť, pripomína matka troch synov. Podľa nej musí mať človek to duchovno v sebe.
Manžel dáva, podľa starého zvyku, do lavóra mince a potom sa tou vodou poumýva, aby v rodine nechýbali peniaze. Samozrejme, peniaze položí aj na vianočný stôl, pod obrus. Na večeru si robíme bobaľky s makom, jušku (kapustnica) s hubami, v ktorej musí byť veľa klobásy a trhané halušky. Samozrejme, nesmie chýbať ani kapor a zemiakový šalát. Pred jedlom sa pomodlíme a po jedle si rozdáme darčeky, hovorí o Vianociach, aké bývajú u nej, doma.
Zaspomínala si aj na dávnejšie časy. Môj dedo na Vianoce zaviazal nohy stola v kuchyni reťazami. Pod stôl položil slamu. Nerozumela som tomu a vravela som mu, že každý upratuje, iba on nám tu špiní. Ale on si nedal povedať. Nikto to nesmel pozametať a zostalo to tak po celé Božie narodenie. Neskôr som sa dozvedela, že tento zvyk vyjadruje, aby štedrosť stola na Vianoce zostala v dome po celý rok. Dedo mal zásadu, že postil aj na Štedrý večer. Tie modernejšie rodiny to už ale dnes nedodržiavajú. Žiaľ, dnes sa vytráca aj vzájomné navštevovanie sa. Čas ide akosi prirýchlo, na nič nie je čas... povzdychla si.
Podľa nej je základom všetkého poupratovať celý byt a hlavne návšteva kostola. A to nielen počas sviatkov. Netreba sa príliš uháňat, treba si aj sadnúť a popremýšľať, čo všetko sa za ten rok udialo, aký zmysel majú Vianoce. Tie totiž nie sú iba o jedení, človek ich musí vedieť aj prežiť, pripomína matka troch synov. Podľa nej musí mať človek to duchovno v sebe.
Manžel dáva, podľa starého zvyku, do lavóra mince a potom sa tou vodou poumýva, aby v rodine nechýbali peniaze. Samozrejme, peniaze položí aj na vianočný stôl, pod obrus. Na večeru si robíme bobaľky s makom, jušku (kapustnica) s hubami, v ktorej musí byť veľa klobásy a trhané halušky. Samozrejme, nesmie chýbať ani kapor a zemiakový šalát. Pred jedlom sa pomodlíme a po jedle si rozdáme darčeky, hovorí o Vianociach, aké bývajú u nej, doma.
Zaspomínala si aj na dávnejšie časy. Môj dedo na Vianoce zaviazal nohy stola v kuchyni reťazami. Pod stôl položil slamu. Nerozumela som tomu a vravela som mu, že každý upratuje, iba on nám tu špiní. Ale on si nedal povedať. Nikto to nesmel pozametať a zostalo to tak po celé Božie narodenie. Neskôr som sa dozvedela, že tento zvyk vyjadruje, aby štedrosť stola na Vianoce zostala v dome po celý rok. Dedo mal zásadu, že postil aj na Štedrý večer. Tie modernejšie rodiny to už ale dnes nedodržiavajú. Žiaľ, dnes sa vytráca aj vzájomné navštevovanie sa. Čas ide akosi prirýchlo, na nič nie je čas... povzdychla si.
