Veselá vianočná rozpávka Sobík Guľôčka a stratené GPS
Na severnom póle, priamo v Santovej dielni, žil mladý sobík menom Blesk. Teda, „Blesk“ bolo jeho oficiálne meno, ale všetci elfovia ho volali Guľôčka, pretože zo všetkého najradšej jedol vanilkové rožky a bol okrúhly ako vianočná guľa.
Tento rok Guľočka dostal zodpovednú úlohu, bol zaradený do prvej rady v záprahu, hneď vedľa soba Rudolfa. Santa Claus sa rozhodol ísť s dobou a namiesto starej papierovej mapy namontoval na sane najmodernejšiu GPS navigáciu."Guľôčka, dávaj na tú navigáciu dobrý pozor, je to náš jediný kus,“ kládol mu na srdce hlavný elf. Guľôčka hrdo kývol hlavou.
No stačila chvíľka nepozornosti...Pár hodín pred odletom sobík zacítil vôňu pečených gaštanov. Rýchlo sa otočil a svojím veľkým zadkom nechtiac drgol do navigácie. Tá spadla zo saní, urobila bác-bác-bác po ľade a šmykla sa priamo do jazera. Guľôčka očervenel viac ako Rudolfov nos. „Och nie! Čo teraz? Santa ma vyčiarkne zo záprahu!“ spanikáril. V tom dostal „geniálny“ nápad. Rýchlo zbehol do stajne, vzal odtiaľ starý vyradený kuchynský budík na vajíčka a starý tlakomer, oblepil ich lepiacou páskou a namontoval to na sane namiesto GPS. „Však to vyzerá skoro rovnako, nikto si nič nevšimne“ pomyslel si.
Keď Santa nastúpil, bol taký zababušený, že si naozaj nič nevšimol. Sane vzlietli. „Navigácia, kam teraz?“ zvolal Santa. V tom momente Guľôčkov domáci vynález urobil: „Cŕŕŕŕŕn!“ a ručička na tlakomeri vyskočila na maximum. Sobík sa zľakol zvonenia, trhol záprahom doprava a namiesto do Európy namieril sane rovno nad horúcu Saharu. Sane leteli tak rýchlo, že Santa omylom hodil balíček s lyžami priamo prekvapenej ťave. Budík začal pípať znova. Gulička spanikáril, otočil to na západ a sane preleteli tesne okolo Sochy Slobody, že jej Santa omylom nasadil na hlavu obrovskú vianočnú čiapku. Keď prelietali nad Tatrami, budík zazvonil tretíkrát. Sobík urobil takú prudkú otočku, že zo saní vypadla krabica s plyšovými medvedíkmi, ktorí pristáli do snehu priamo pred horskú chatu. Santa nakoniec sane zastavil na jednom oblaku. Pozrel sa na palubnú dosku a uvidel zvoniaci budík na vajíčka.
Pozrel sa dopredu na sobíka, ktorému sa od strachu triasli uši. Santa sa namiesto hnevu nahlas rozosmial: „Ho-ho-ho! Guľôčka, môj drahý! Ja som si hovoril, prečo lietame v kruhoch a prečo mi navigácia stále tiká ako babkin koláč! Prečo si mi nepovedal, že sa GPS utopila?“ Sobík sklopil zrak: „Bál som sa, že ma necháš doma...“„Ale kdeže!“ pohladkal ho Santa po chrbte. „Moje soby sú dôležitejšie ako stroje. A vieš čo? Smer si pamätám aj naspamäť, len som bol lenivý rozmýšľať.“
Santa odhodil budík, chytil opraty, zahľadel sa na nočnú oblohu a podľa hviezd sa sane rozbehli správnym smerom. Všetky deti nakoniec dostali darčeky včas – dokonca aj zmätená ťava v Afrike, ktorá sa nakoniec naučila lyžovať na piesku. A Guľôčka? Ten dostal za odmenu špeciálnu reflexnú vestu s nápisom: „Lietam podľa oka, nie podľa GPS!“
