Trinásť mučeníkov vyhlásia za blahoslavených
Trinásť mučeníkov vyhlásia za blahoslavených
Trinásť mexických mučeníkov má v nedeľu Vatikán vyhlásiť za blahoslavených. Všetci zomreli koncom 20. rokov minulého storočia pri rímskokatolíckom povstaní, ktoré potlačila mexická vláda.
Na ceremóniu priletel z Ríma prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál José Saraiva Martins. Pomocou satelitu prednesie posolstvo aj pápež Benedikt XVI. Ceremónia sa koná na 60-tisícovom futbalovom štadióne v druhom najväčšom mexickom meste Guadalajara. Blahorečenie je posledným stupňom pred vyhlásením za svätého.
Ústava z roku 1917 ešte viac sprísnila už beztak tvrdé obmedzenia cirkvi. Zakázala verejné omše a náboženské odevy. Zavŕšila tak storočie ustupovania cirkvi z pozícií. Rímskokatolícka cirkev sa od obsadenia Mexika Španielmi v roku 1521 takmer tri storočia tešila vládnemu monopolu na vieru. Obmedzovanie vyvolalo Cristerovu vojnu v rokoch 1926 až 1929, pri ktorej zomreli desaťtisíce ľudí.
Medzi blahoslavenými je Luis Padilla Gómez, ktorý sa narodil 9. decembra 1899 v Guadalajare a bol predsedom mexickej Asociácie mladých katolíkov. Za jeho prácu ho vojaci v roku 1927 zatkli, mučili a nakoniec zabili. Pred smrťou mučili aj Ezequiela Huertu Gutierréza.
Medzi ďalšími, ktorých vybrali na blahorečenie, je José Sánchez del Río, ktorého ubodali vo veku 14 rokov a kňazi José Trinidad Rangél, Andrés Solá Molist a Darío Acosta Zurita.
Obmedzovanie cirkvi sa postupne uvoľnilo, Mexiko však obnovilo diplomatické vzťahy s Vatikánom až v roku 1992. V roku 2000 pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých 25 mučeníkov z obdobia Cristerovho povstania.
Na ceremóniu priletel z Ríma prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál José Saraiva Martins. Pomocou satelitu prednesie posolstvo aj pápež Benedikt XVI. Ceremónia sa koná na 60-tisícovom futbalovom štadióne v druhom najväčšom mexickom meste Guadalajara. Blahorečenie je posledným stupňom pred vyhlásením za svätého.
Ústava z roku 1917 ešte viac sprísnila už beztak tvrdé obmedzenia cirkvi. Zakázala verejné omše a náboženské odevy. Zavŕšila tak storočie ustupovania cirkvi z pozícií. Rímskokatolícka cirkev sa od obsadenia Mexika Španielmi v roku 1521 takmer tri storočia tešila vládnemu monopolu na vieru. Obmedzovanie vyvolalo Cristerovu vojnu v rokoch 1926 až 1929, pri ktorej zomreli desaťtisíce ľudí.
Medzi blahoslavenými je Luis Padilla Gómez, ktorý sa narodil 9. decembra 1899 v Guadalajare a bol predsedom mexickej Asociácie mladých katolíkov. Za jeho prácu ho vojaci v roku 1927 zatkli, mučili a nakoniec zabili. Pred smrťou mučili aj Ezequiela Huertu Gutierréza.
Medzi ďalšími, ktorých vybrali na blahorečenie, je José Sánchez del Río, ktorého ubodali vo veku 14 rokov a kňazi José Trinidad Rangél, Andrés Solá Molist a Darío Acosta Zurita.
Obmedzovanie cirkvi sa postupne uvoľnilo, Mexiko však obnovilo diplomatické vzťahy s Vatikánom až v roku 1992. V roku 2000 pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých 25 mučeníkov z obdobia Cristerovho povstania.
