Legenda o Mikulášovi
Pred mnohými rokmi žil v tureckom meste Myra biskup. Volal sa Mikuláš. Často chodil po meste, navštevoval ľudí a bol im nablízku. Videl, že v Myre je veľa bohatých ľudí, ktorí žijú v krásnych domoch, majú veľa sluhov, krásne šaty a najlepšie jedlo. Ale biskup Mikuláš videl aj to, že je veľa chudobných ľudí, ktorí nemajú prácu, a teda ani peniaze. Videl, že bývajú v malých chatrčiach, nemajú čo jesť, chýba im teplé oblečenie a drevo na kúrenie.
Jedného dňa, keď sa biskup Mikuláš prechádzal po meste, prišiel k malej, veľmi chudobnej chatrči na okraji mesta. Okenné tabule boli rozbité, strecha mala diery. Keď Mikuláš prišiel bližšie, cez okno uvidel otca s tromi deťmi. Otec bol veľmi smutný, hlavu mal sklonenú a deti sa k sebe túlili hladné a uzimené. „Otecko, kedy nám zasa kúpiš chlieb?" opýtalo sa jedno dieťa. „V noci je nám zima!" sťažovali sa ostatné. „Možno si zajtra nájdem prácu a zarobím peniaze," snažil sa ich utešiť otec.
„Musím pomôcť týmto ľuďom," pomyslel si Mikuláš. „Musím nájsť nejaké riešenie!" Nasledujúce dni o tom neustále premýšľal, Nakoniec dostal nápad. „Nepotrebujem nový plášť, zaobídem sa bez neho. Ušetrím veľa zlatých, a tak môžem tieto peniaze dať chudobnej rodine." Hneď na druhý večer vložil biskup Mikuláš niekoľko zlatých mincí do malého mešca a vybral sa do mesta. Všade bolo ticho a všetci spali. Keď prišiel ku chatrči, potajomky vložil mešec s mincami cez okno a zmizol tak rýchlo, ako prišiel. „To bude radosti,“ pomyslel si šťastne.
A naozaj! Keď sa deti ráno zobudili, objavili mešec so zlatými mincami. „Kde sa to tu vzalo?“ Keď ho otec netrpezlivo otvoril, skoro onemel. Mešec bol plný žiarivých zlatých mincí. „Kto nám mohol dať tento úžasný darček?“ Nemohli tomu uveriť, smiali sa a plakali od radosti. „Teraz už konečne môžeme začať splácať svoje dlhy," tešil sa otec, „a v najbližších dňoch nemusíme hladovať." V ten večer zaspávali šťastní a plní nádeje.
Biskup Mikuláš však neprestával na rodinu z chudobnej chatrče myslieť. Budú im peniaze stačiť? Dlho nerozmýšľal, zobral ďalší mešec, nasypal doň niekoľko zlatých mincí a potajomky sa vybral do mesta. Tak ako aj prvýkrát, opäť vhodil mešec cez okno a odišiel. Aká veľká radosť to bola ráno, keď ho deti našli, Otec mohol kúpiť dosky na opravu dier a sklo na okná.
Ale Mikuláš stále nemal pokoj, Chcel si byť istý, že sa rodine darí dobre. A tak vzal po tretí raz mešec so zlatými mincami, prikradol sa ku chatrči a "keď videl, že najväčšia škoda bola opravená, nechal im tam aj tretí dar.
A ráno deti jasali: „Teraz sa už nemusíme báť!" kričali. „Niekto nám dal veľký dar, my máme z toho veľkú radosť," povedal otec. „A chceme sa o túto radosť podeliť s ostatnými.“ Hneď pozvali svojich susedov a priateľov a tešili sa, smiali, spievali a tancovali. Tak sa radosť šírila ďalej.
Zdroj: misijnediela.sk
Poď si prečítať ďalšie vianočné príbehy >>>
