HVIEZDY svietia v detských očiach
HVIEZDY svietia v detských očiach
U nás nosí darčeky Ježiško, v Holandsku Sinter Klaas a v Taliansku žena - Befana
Ani sme sa nenazdali a opäť sú tu Vianoce. Sviatky, na ktoré sa tešia predovšetkým naši najmenší. Už od Mikuláša rátajú dni, koľkokrát sa ešte vyspia a príde Ježiško.
Vianočný čas má rôzne podoby. Deti sa radujú, gazdinky majú plnú hlavu vianočných príprav a nejednému chlapovi je zaťažko zabiť kapra. Najkrajšia chvíľa však prichádza, keď starý otec rozsvieti vianočný stromček, zaznejú tóny Tichej noci, byt vonia ihličím, vanilkovými rožkami, kapustnicou...
Mama zapáli sviečky, všetci si prekroja jabĺčko a oblátky potrú medom. Slovenské Vianoce sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré poznáme od nepamäti. Ako však prežívajú najkrajšie sviatky ľudia v ostatných krajinách Európy?
Rakúsko
Keď rakúske deti otvoria prvé dvierka na adventnom kalendári, je prvý december a začínajú sa Vianoce. Sviatky sa v tejto krajine končia 6. januára s príchodom Troch kráľov. Okná i dvere rakúskych príbytkov zdobia po celý čas smrekové vetvičky, všade rozvoniava vianočné pečivo, perníčky a pečené jablká. Do hlavného mesta Viedne prichádzajú Vianoce 1. decembra, keď sa otvárajú brány prvých adventných trhov. Najväčší z nich môžeme vidieť na radnici v centre mesta a v Prátri. Viedenčania, no predovšetkým návštevníci mesta, obdivujú jasličky v životnej veľkosti, ulice i námestia voňajú punčom, klobásami, pečenými gaštanmi a vareným vínom, deti sa vozia na starobylom kolotoči s drevenými koníkmi. Na svätú Barboru, patrónku baníkov, si Rakúšania podľa prastarého zvyku odtrhnú konáriky čerešní s naliatymi pukmi. O tri týždne, teda na Vianoce, krásne rozkvitnú aj konáriky orgovánu či hrušky. Kvety barboriek prispievajú k štedrovečernej nálade a znásobujú šťastie na celý nasledujúci rok. V Dolnom Rakúsku dostáva konárik každý člen rodiny. Dievčatá veria, že čím viac ich barborka kvitne, tým skôr sa vydajú.
V predvečer svätého Mikuláša sa v uliciach rakúskych miest i na dedinách ešte stále ozýva rinčanie čertovských reťazí. Deti po zarecitovaní básničky dostanú nádielku v bohato vyzdobenej čižmičke. Vianočné stromčeky sa v Rakúsku ozdobujú tradične - farebnými guľami, striebornými a zlatými reťazami. Na Štedrý večer sa za oknami rozžiaria vianočné stromčeky, na balkónoch a v záhradách svietia hlboko do noci pestrofarebné žiarovky. Na schodoch pred domom alebo v snehu blikajú mandarínkové lampičky - otvorom v hornej polovici plodu sa lyžičkou vyberie dužina a dovnútra sa naleje jedlý olej, ktorý sa zapáli. Rakúšania jedia na Štedrý večer najčastejšie rybu a hydinu. Kurča alebo hus pripravujú tradične, na stole však nechýbajú ani špeciality.
Maďarsko
Na maďarskom vidieku bola v predvianočnom období zvykom tradičná zabíjačka, aby mohol byť sviatočný stôl bohatý. Na Štedrý deň však Maďari dodržiavajú podľa cirkevnej tradície pôst. Rybie mäso sa môže jesť až po polnočnej omši, vlastne až na druhý deň. Cez deň varia šošovicovú polievku, ktorej sa pripisuje symbolická moc - zabezpečiť v nastávajúcom roku aspoň toľko grajciarov, koľko je v polievke šošovíc. K nej jedia zopár kúskov tradičného koláča. Štedrovečerná večera sa začína hneď po zotmení alebo východom prvej hviezdy, keď sa rodina pri stole pomodlí. Po spoločnej modlitbe hospodár s pohárom nového vína v pravej ruke prednesie svoj prípitok. Tam, kde sa dodržiava klasický rituál, pokropí gazdiná stôl, každú miestnosť v dome i domáce zvieratá svätenou vodou z kostola. Po pol pohári vína dostávajú aj deti. V maďarských rodinách platí pravidlo "čím menšie deti, tým väčší stromček".
Každý člen rodiny sa rozdelí o svoje jablko s ostatnými na znamenie toho, že jeden s druhým môžu vždy rátať a navzájom si budú pomáhať. Výnimku tvoria len dievčatá na vydaj, ktoré si jablká ponechajú. Po Novom roku majú s nimi vyjsť na ulicu a koho prvého uvidia, toho si vezmú za muža. Podobne ako Slováci, prekrajujú aj Maďari jablká priečne, aby sa ukázala hviezdička alebo krížik.
Oblátky s medom a cesnakom veštia dobré zdravie v budúcom roku. Medom a cesnakom obdarí hospodár aj domáce zvieratá. Na slávnostne prestretom stole nesmie chýbať "halászlé", pikantná rybacia polievka plná kúskov rybieho mäsa. Po nej konzumujú všetci vyprážanú rybu, najčastejšie kapra, so zemiakovým šalátom. To všetko sa patrí zapiť dobrým vínom, podľa možnosti z vlastnej úrody. Zo sladkých dobrôt sa podávajú makové a orechové záviny, medovníčky a iné drobné pečivo. V čase vianočnom sa malé vianočné stromčeky objavujú aj na hroboch blízkych na cintorínoch. Na vidieku chodievali voľakedy spievať ľudia vianočné koledy susedom pod okná. Na polnočnú omšu do kostola príde na Štedrý večer každý, i ten, kto si po celý rok na cirkev ani nespomenul.
Nemecko
Weinachtsmann, teda Vianočný muž, ako nazývajú v Nemecku Mikuláša, sa objavil ešte v stredoveku. Chodieval predovšetkým do škôl, aby odmeňoval dobrých a usilovných žiakov. Na potrestanie tých zlých a neposlušných mal svojho asistenta Knechta Ruprechta (bol akousi obdobou čerta). Alsaské deti strašil Hans Trapp a lotrinské (rovnako ako francúzske) Le Pére Fouettard.
Nemecké deti navštevuje aj Frau Berta, stará čarodejnica s obrovskými nohami a železným nosom. Dnešné deti sa jej však už vôbec neboja.
Francúzsko
Vo Francúzsku chodí od 18. storočia Le Pére Noel. Po roku 1870 sa do okolia Paríža presťahovalo veľa Alsasanov a Lotrinčanov. Tí prví priniesli so sebou stromček, tí druhí svätého Mikuláša. V katolíckych rodinách nosil darčeky Ježiško. Okrem toho mal každý región svojho "Mikuláša". V Savojsku sa nazýval Pére Chalende, v Normandii to bol zasa sivovlasý starček Barbassioné. Voľakedy navštevovala francúzske deti na Silvestra veštica Dame Abonde, ktorá je obľúbená i dnes. Svätý Mikuláš prichádzal k deťom 6. decembra, no začiatkom storočia preložili jeho návštevy na Božie narodenie.
Taliansko
Namiesto svätého Mikuláša chodí v Taliansku žena, ktorá sa volá Befana. Stará veštica neprichádza na sobom záprahu, ale putuje pešo. Vari i preto jej to trvá dlhšie a talianske deti navštevuje až na sviatok Troch kráľov. Poslušné deti sa dočkajú darčekov, neposlušným nasype Befana do pančúch obhorené uhlíky.
Holandsko
V holandskom Amsterdame sa príchod Sinter Klaasa (Mikuláš) svätí už 15. novembra. Pripláva tam loďou z mýtického Španielska. Potom putuje po Holandsku na bielom koni tri týždne v spoločnosti čierneho asistenta Piet Maurea. Načúva za dvermi, nazerá cez komín a až v noci z 5. na 6. decembra necháva deťom darčeky.
Švédsko
Vo Švédsku nazývajú Mikuláša Nisse, čo je zdrobnenina mena Nicolaus. V Škandinávii vyplýva viera v svätého Mikuláša z viery v trollov a trpaslíkov. Aj Nisse bol kedysi trollom a staral sa o stajňu. Potom však prestal nosiť seno a začal nosiť darčeky. Spočiatku bol sivý, chudý a nenápadný, pretože sa musel ukrývať pred ľuďmi. Odkedy však vyrástol, stučnel a líca mu sčervenali, jeho popularita vzrástla.
Belgicko
Belgické deti i dospelí už väčšinu darčekov, ktoré na Slovensku budeme rozdávať na Štedrý večer, dostali. V tejto krajine je totiž zvykom obdarúvať svojich blízkych už 6. decembra - na Mikuláša. Vianoce v Belgicku nie sú takým dôležitým sviatkom ako na Slovensku a predvianočný zhon sa nekoná. Darčekov sa nekupuje veľa, skôr len nejaké drobnosti pre radosť - obrázok, porcelánový hrnček, typické čokoládové pralinky. Belgičania zvyknú na Štedrý večer po návrate z práce zájsť na dobrú večeru do reštaurácie alebo sa stretnú s rodinou a priateľmi doma. V noci zájdu na polnočnú omšu a po návrate ich doma pod stromčekom čakajú darčeky - ich rozbaľovanie si však väčšina necháva na ráno.
Jediným vianočným sviatkom je práve 25. december. V tento deň sa schádzajú celé rodiny na veľkolepej slávnostnej večeri, Belgičania však nemajú typické vianočné jedlo: na stole sú pochúťky, ktoré nechýbajú po celý rok, najmä rôzne morské príšerky a typické mušle. Chýbať však nesmie typický vianočný zákusok - Buche de Noel (pre frankofónnych Valónov) alebo Kerststronk (pre Flámov). Je to torta plnená a zdobená maslovým krémom, pričom ozdoby majú vianočnú tematiku - na torte vždy nájdeme stromčeky a Ježiška. V rodinách, kde nemajú radi krémové zákusky, podávajú po slávnostnej večeri podobne ozdobenú zmrzlinovú tortu.
Neodmysliteľným symbolom Vianoc v Bruseli je obrovské klzisko na hlavnom námestí Grande Place. V strede námestia žiari vyzdobený vianočný stromček a okolo neho sa korčuľujú stovky detí i dospelých.
Na námestí nechýba betlehem so živými ovečkami a niekoľko stánkov s vareným vínom či punčom. Hlavné vianočné trhy sa však končia týždeň pred Vianocami, aby bol dostatok času na prípravu klziska.
Ani sme sa nenazdali a opäť sú tu Vianoce. Sviatky, na ktoré sa tešia predovšetkým naši najmenší. Už od Mikuláša rátajú dni, koľkokrát sa ešte vyspia a príde Ježiško.
Vianočný čas má rôzne podoby. Deti sa radujú, gazdinky majú plnú hlavu vianočných príprav a nejednému chlapovi je zaťažko zabiť kapra. Najkrajšia chvíľa však prichádza, keď starý otec rozsvieti vianočný stromček, zaznejú tóny Tichej noci, byt vonia ihličím, vanilkovými rožkami, kapustnicou...
Mama zapáli sviečky, všetci si prekroja jabĺčko a oblátky potrú medom. Slovenské Vianoce sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré poznáme od nepamäti. Ako však prežívajú najkrajšie sviatky ľudia v ostatných krajinách Európy?
Rakúsko
Keď rakúske deti otvoria prvé dvierka na adventnom kalendári, je prvý december a začínajú sa Vianoce. Sviatky sa v tejto krajine končia 6. januára s príchodom Troch kráľov. Okná i dvere rakúskych príbytkov zdobia po celý čas smrekové vetvičky, všade rozvoniava vianočné pečivo, perníčky a pečené jablká. Do hlavného mesta Viedne prichádzajú Vianoce 1. decembra, keď sa otvárajú brány prvých adventných trhov. Najväčší z nich môžeme vidieť na radnici v centre mesta a v Prátri. Viedenčania, no predovšetkým návštevníci mesta, obdivujú jasličky v životnej veľkosti, ulice i námestia voňajú punčom, klobásami, pečenými gaštanmi a vareným vínom, deti sa vozia na starobylom kolotoči s drevenými koníkmi. Na svätú Barboru, patrónku baníkov, si Rakúšania podľa prastarého zvyku odtrhnú konáriky čerešní s naliatymi pukmi. O tri týždne, teda na Vianoce, krásne rozkvitnú aj konáriky orgovánu či hrušky. Kvety barboriek prispievajú k štedrovečernej nálade a znásobujú šťastie na celý nasledujúci rok. V Dolnom Rakúsku dostáva konárik každý člen rodiny. Dievčatá veria, že čím viac ich barborka kvitne, tým skôr sa vydajú.
V predvečer svätého Mikuláša sa v uliciach rakúskych miest i na dedinách ešte stále ozýva rinčanie čertovských reťazí. Deti po zarecitovaní básničky dostanú nádielku v bohato vyzdobenej čižmičke. Vianočné stromčeky sa v Rakúsku ozdobujú tradične - farebnými guľami, striebornými a zlatými reťazami. Na Štedrý večer sa za oknami rozžiaria vianočné stromčeky, na balkónoch a v záhradách svietia hlboko do noci pestrofarebné žiarovky. Na schodoch pred domom alebo v snehu blikajú mandarínkové lampičky - otvorom v hornej polovici plodu sa lyžičkou vyberie dužina a dovnútra sa naleje jedlý olej, ktorý sa zapáli. Rakúšania jedia na Štedrý večer najčastejšie rybu a hydinu. Kurča alebo hus pripravujú tradične, na stole však nechýbajú ani špeciality.
Maďarsko
Na maďarskom vidieku bola v predvianočnom období zvykom tradičná zabíjačka, aby mohol byť sviatočný stôl bohatý. Na Štedrý deň však Maďari dodržiavajú podľa cirkevnej tradície pôst. Rybie mäso sa môže jesť až po polnočnej omši, vlastne až na druhý deň. Cez deň varia šošovicovú polievku, ktorej sa pripisuje symbolická moc - zabezpečiť v nastávajúcom roku aspoň toľko grajciarov, koľko je v polievke šošovíc. K nej jedia zopár kúskov tradičného koláča. Štedrovečerná večera sa začína hneď po zotmení alebo východom prvej hviezdy, keď sa rodina pri stole pomodlí. Po spoločnej modlitbe hospodár s pohárom nového vína v pravej ruke prednesie svoj prípitok. Tam, kde sa dodržiava klasický rituál, pokropí gazdiná stôl, každú miestnosť v dome i domáce zvieratá svätenou vodou z kostola. Po pol pohári vína dostávajú aj deti. V maďarských rodinách platí pravidlo "čím menšie deti, tým väčší stromček".
Každý člen rodiny sa rozdelí o svoje jablko s ostatnými na znamenie toho, že jeden s druhým môžu vždy rátať a navzájom si budú pomáhať. Výnimku tvoria len dievčatá na vydaj, ktoré si jablká ponechajú. Po Novom roku majú s nimi vyjsť na ulicu a koho prvého uvidia, toho si vezmú za muža. Podobne ako Slováci, prekrajujú aj Maďari jablká priečne, aby sa ukázala hviezdička alebo krížik.
Oblátky s medom a cesnakom veštia dobré zdravie v budúcom roku. Medom a cesnakom obdarí hospodár aj domáce zvieratá. Na slávnostne prestretom stole nesmie chýbať "halászlé", pikantná rybacia polievka plná kúskov rybieho mäsa. Po nej konzumujú všetci vyprážanú rybu, najčastejšie kapra, so zemiakovým šalátom. To všetko sa patrí zapiť dobrým vínom, podľa možnosti z vlastnej úrody. Zo sladkých dobrôt sa podávajú makové a orechové záviny, medovníčky a iné drobné pečivo. V čase vianočnom sa malé vianočné stromčeky objavujú aj na hroboch blízkych na cintorínoch. Na vidieku chodievali voľakedy spievať ľudia vianočné koledy susedom pod okná. Na polnočnú omšu do kostola príde na Štedrý večer každý, i ten, kto si po celý rok na cirkev ani nespomenul.
Nemecko
Weinachtsmann, teda Vianočný muž, ako nazývajú v Nemecku Mikuláša, sa objavil ešte v stredoveku. Chodieval predovšetkým do škôl, aby odmeňoval dobrých a usilovných žiakov. Na potrestanie tých zlých a neposlušných mal svojho asistenta Knechta Ruprechta (bol akousi obdobou čerta). Alsaské deti strašil Hans Trapp a lotrinské (rovnako ako francúzske) Le Pére Fouettard.
Nemecké deti navštevuje aj Frau Berta, stará čarodejnica s obrovskými nohami a železným nosom. Dnešné deti sa jej však už vôbec neboja.
Francúzsko
Vo Francúzsku chodí od 18. storočia Le Pére Noel. Po roku 1870 sa do okolia Paríža presťahovalo veľa Alsasanov a Lotrinčanov. Tí prví priniesli so sebou stromček, tí druhí svätého Mikuláša. V katolíckych rodinách nosil darčeky Ježiško. Okrem toho mal každý región svojho "Mikuláša". V Savojsku sa nazýval Pére Chalende, v Normandii to bol zasa sivovlasý starček Barbassioné. Voľakedy navštevovala francúzske deti na Silvestra veštica Dame Abonde, ktorá je obľúbená i dnes. Svätý Mikuláš prichádzal k deťom 6. decembra, no začiatkom storočia preložili jeho návštevy na Božie narodenie.
Taliansko
Namiesto svätého Mikuláša chodí v Taliansku žena, ktorá sa volá Befana. Stará veštica neprichádza na sobom záprahu, ale putuje pešo. Vari i preto jej to trvá dlhšie a talianske deti navštevuje až na sviatok Troch kráľov. Poslušné deti sa dočkajú darčekov, neposlušným nasype Befana do pančúch obhorené uhlíky.
Holandsko
V holandskom Amsterdame sa príchod Sinter Klaasa (Mikuláš) svätí už 15. novembra. Pripláva tam loďou z mýtického Španielska. Potom putuje po Holandsku na bielom koni tri týždne v spoločnosti čierneho asistenta Piet Maurea. Načúva za dvermi, nazerá cez komín a až v noci z 5. na 6. decembra necháva deťom darčeky.
Švédsko
Vo Švédsku nazývajú Mikuláša Nisse, čo je zdrobnenina mena Nicolaus. V Škandinávii vyplýva viera v svätého Mikuláša z viery v trollov a trpaslíkov. Aj Nisse bol kedysi trollom a staral sa o stajňu. Potom však prestal nosiť seno a začal nosiť darčeky. Spočiatku bol sivý, chudý a nenápadný, pretože sa musel ukrývať pred ľuďmi. Odkedy však vyrástol, stučnel a líca mu sčervenali, jeho popularita vzrástla.
Belgicko
Belgické deti i dospelí už väčšinu darčekov, ktoré na Slovensku budeme rozdávať na Štedrý večer, dostali. V tejto krajine je totiž zvykom obdarúvať svojich blízkych už 6. decembra - na Mikuláša. Vianoce v Belgicku nie sú takým dôležitým sviatkom ako na Slovensku a predvianočný zhon sa nekoná. Darčekov sa nekupuje veľa, skôr len nejaké drobnosti pre radosť - obrázok, porcelánový hrnček, typické čokoládové pralinky. Belgičania zvyknú na Štedrý večer po návrate z práce zájsť na dobrú večeru do reštaurácie alebo sa stretnú s rodinou a priateľmi doma. V noci zájdu na polnočnú omšu a po návrate ich doma pod stromčekom čakajú darčeky - ich rozbaľovanie si však väčšina necháva na ráno.
Jediným vianočným sviatkom je práve 25. december. V tento deň sa schádzajú celé rodiny na veľkolepej slávnostnej večeri, Belgičania však nemajú typické vianočné jedlo: na stole sú pochúťky, ktoré nechýbajú po celý rok, najmä rôzne morské príšerky a typické mušle. Chýbať však nesmie typický vianočný zákusok - Buche de Noel (pre frankofónnych Valónov) alebo Kerststronk (pre Flámov). Je to torta plnená a zdobená maslovým krémom, pričom ozdoby majú vianočnú tematiku - na torte vždy nájdeme stromčeky a Ježiška. V rodinách, kde nemajú radi krémové zákusky, podávajú po slávnostnej večeri podobne ozdobenú zmrzlinovú tortu.
Neodmysliteľným symbolom Vianoc v Bruseli je obrovské klzisko na hlavnom námestí Grande Place. V strede námestia žiari vyzdobený vianočný stromček a okolo neho sa korčuľujú stovky detí i dospelých.
Na námestí nechýba betlehem so živými ovečkami a niekoľko stánkov s vareným vínom či punčom. Hlavné vianočné trhy sa však končia týždeň pred Vianocami, aby bol dostatok času na prípravu klziska.
