CHICAGO - V mladosti bezdomovec, teraz má nobelovku
CHICAGO - V mladosti bezdomovec, teraz má nobelovku
Čerstvý nositeľ Nobelovej ceny Mario Capecchi z Talianska získal prvé vzdelanie pretĺkaním sa pouličnou školou života. Ešte ako dieťa Capecchi prežil štyri roky na ulici. Jeho matku zatkli nacisti a deportovali ju ako politického väzňa do koncentračného tábora.
"Mal som tri a pol roka, keď ju odvliekli do Dachau," spomína vedec, ktorý sa narodil roku 1937 vo Verone. "Dala ma do sedliackej rodiny, lebo si myslela, že väčšie šance na prežitie budem mať bez nej. No čoskoro došli peniaze a ja som od štyroch do deviatich rokov žil na ulici," hovorí Capecchi a dodáva: "Nerozpoviem vám, ako som dokázal prežiť, no musel som porušiť pár zákonov." Jeho cesta smerovala na juh Talianska.
"Niekedy som žil na ulici, inokedy som sa pridal k pouličným gangom ďalších detí bez domova. Občas som žil aj v sirotincoch, no vždy som bol hladný." Posledný rok strávil v meste Reggio Emelia, hospitalizovaný pre podvýživu. Tam ho našla matka, ktorá ho hľadala už rok po skončení druhej svetovej vojny.
Následne spolu emigrovali do USA. Napriek tomu, že nevedel anglicky, za veľkou mlákou sa jeho šťastie obrátilo. "Mal som aj veľa šťastia. Brat mojej matky žil v USA a bol veľmi dobrý fyzik. Tak som sa vlastne dostal k vede. V skutočnosti som začínal s fyzikou a neskôr presedlal na biológiu. "
Dnes je Capecchi laureátom Nobelovej ceny za medicínu a profesorom genetiky a biológie na Univerzite v Utahu. Myslí si, že roky na ulici mu zrejme dodali vytrvalosť vo vedeckej práci. V laboratóriu svoju húževnatosť využil pri vytváraní myší s vypnutým génom, čo je vedecká technika umožňujúca vedcom študovať funkciu jednotlivých génov.
"Jednou z vecí, ktorú musíte spraviť, je byt dosť hlúpy na to, aby ste pokračovali v projekte, na ktorý už takmer všetci zanevreli," tvrdí Capecchi. "Keď sme s výskumom začínali, cieľom bolo pozmeniť gény myší. Neexistovala však na to technológia. Mali sme len víziu," hovorí vedec, ktorý svoju cestu za Nobelovou cenou opisuje ako "číre šťastie".
Sám dúfa, že ďalší mladí vedci dostanú príležitosť a podmienky na to, aby predviedli, čo dokážu. "Z môjho životného príbehu si môžete vziať ponaučenie, že nezáleží na tom, odkiaľ ľudia pochádzajú. Príležitosť by mali dostať všetci," uzavrel rozprávanie Capecchi.
Ako sirota žil Mario Capecchi v detstve na ulici, teraz prednáša na popredných univerzitách.
"Mal som tri a pol roka, keď ju odvliekli do Dachau," spomína vedec, ktorý sa narodil roku 1937 vo Verone. "Dala ma do sedliackej rodiny, lebo si myslela, že väčšie šance na prežitie budem mať bez nej. No čoskoro došli peniaze a ja som od štyroch do deviatich rokov žil na ulici," hovorí Capecchi a dodáva: "Nerozpoviem vám, ako som dokázal prežiť, no musel som porušiť pár zákonov." Jeho cesta smerovala na juh Talianska.
"Niekedy som žil na ulici, inokedy som sa pridal k pouličným gangom ďalších detí bez domova. Občas som žil aj v sirotincoch, no vždy som bol hladný." Posledný rok strávil v meste Reggio Emelia, hospitalizovaný pre podvýživu. Tam ho našla matka, ktorá ho hľadala už rok po skončení druhej svetovej vojny.
Následne spolu emigrovali do USA. Napriek tomu, že nevedel anglicky, za veľkou mlákou sa jeho šťastie obrátilo. "Mal som aj veľa šťastia. Brat mojej matky žil v USA a bol veľmi dobrý fyzik. Tak som sa vlastne dostal k vede. V skutočnosti som začínal s fyzikou a neskôr presedlal na biológiu. "
Dnes je Capecchi laureátom Nobelovej ceny za medicínu a profesorom genetiky a biológie na Univerzite v Utahu. Myslí si, že roky na ulici mu zrejme dodali vytrvalosť vo vedeckej práci. V laboratóriu svoju húževnatosť využil pri vytváraní myší s vypnutým génom, čo je vedecká technika umožňujúca vedcom študovať funkciu jednotlivých génov.
"Jednou z vecí, ktorú musíte spraviť, je byt dosť hlúpy na to, aby ste pokračovali v projekte, na ktorý už takmer všetci zanevreli," tvrdí Capecchi. "Keď sme s výskumom začínali, cieľom bolo pozmeniť gény myší. Neexistovala však na to technológia. Mali sme len víziu," hovorí vedec, ktorý svoju cestu za Nobelovou cenou opisuje ako "číre šťastie".
Sám dúfa, že ďalší mladí vedci dostanú príležitosť a podmienky na to, aby predviedli, čo dokážu. "Z môjho životného príbehu si môžete vziať ponaučenie, že nezáleží na tom, odkiaľ ľudia pochádzajú. Príležitosť by mali dostať všetci," uzavrel rozprávanie Capecchi.
Ako sirota žil Mario Capecchi v detstve na ulici, teraz prednáša na popredných univerzitách.
