Ako vyzerali Vianoce v 19. storočí? II. časť.

Štedrý deň - svätá Viľija

Niesol sa v znamení príprav na príchod Božieho syna na svet. Každý člen rodiny mal množstvo povinností, ktoré musel plniť v stanovenom poradí a čase. Skoro ráno vstali ženy, ktoré zamiesili na cesto. Piekol sa chlieb - kračún , biele koláče - beliše, opekance - bobaľky, či lokša. Gazdiná potrela rukami, ktorými hnietla cesto tváre chlapcom, potrela aj kmene ovocných stromov a omrvinky rozsypala hydine

Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa na gazdovstve pestovali 7 – 9 chodov. Pripravili sa kaše z obilovín, na Šariši to bola krupicová kaša – grisová, ďalej strukovinové jedlá, obvykle redšia hrachová alebo fazuľová kaša, na stole nesmela chýbať ani kapusta, v podobe pôstnej kyslej kapustovej polievky so zemiakmi, i ovocie malo svoje miesto na stole, v regióne sa varila kaša so slivkami- slivčanka, alebo pirohy, ktoré sa plnili plnkou zo zaváraných čerešní a omastené maslom, huby sa jedli pripravené ako omáčka – mačanka.

• Tipy na vianočné darčeky
• Vianočné online pozdravy
• Vianočné aktivity pre deti (omaľovanky, pracovné listy, básničky a pesničky...)
• Veľká vianočná súťaž 2014
• Vianočné online hry

Príprava stola a archaické zvyky

Stôl bol považovaný za posvätné miesto. Všetko, čo bolo na ňom, pri ňom, alebo pod ním nadobúdalo pozitívne magické vlastnosti a malo rituálny význam. Na stôl sa rozprestrel čistý biely ľanový obrus. Nohy stola sa ovinuli reťazou, ktorá symbolizovala jednotu a súdržnosť rodiny. Aj rodina je ako reťaz, pozostáva z viacerých článkov vzájomne pospájaných. Za stolom bol položený snop obilia, na pamiatku, že Kristus sa narodil na slame. Do jedného rohu sa dala oblátka, chlieb a trochu zrna v plátennom vrecku – torbečke. Do stredu stola oblátka, med a cesnak. Cesnak, aby boli ľudia zdraví po celý rok, med, aby boli šťastní, aby sa im dobre vodilo.
Keď v predvečer zazvonil na dedine zvon, vtedy utekali ľudia k vode umyť sa. Obvykle jedno z najmladších detí nabralo vodu do vedierka - vendľačka v smere prúdu. Pri načieraní pozdravilo vodu vinšom: Vodička čistá ot Pana Krista, ti zmivaš pjesek, kamene, šicko stvoreňe. Potom sa chytro ponáhľalo domov. Pred vchodom do izby sa zastavilo a prednieslo koledu: A ja vam vinčujem šicko dobre, co ot Pana Boha požadace, šcesce, zdrave, hojne božske požehnaňe a po tim marnim živoce slavu nebesku, korunu andelsku sce mohli obšahnuc každe jedno. Pochvaľen Ježiš Kristus. Po vinši vstúpilo do izby a prítomní vhodili do vedra peniaz.
Nádoba s vodou stála počas večere pod stolom a všetci do nej tri krát vhodili omrvinky z každého druhu jedla. Niekto zo starších členov rodiny vzal vedro a odniesol ho kravám , aby aj ony mali účasť na štedrej večeri.

Viľijova večera

Pred večerou sa všetci zhromaždení členovia rodiny pomodlili. Po modlitbe, ktorá sa skončila požehnaním si sadli k stolu. Matka namočila do medu prst a každému dala na čelo krížik ako ochranu proti zlému. Najprv si každý vzal oblátku, ktorú rozlomil a dal po kúsku ostatným, naostatok sebe. Potom sa jedol strúčik cesnaku s bielym koláčom. Ďalej nasledovali v poradí bobaľky, posypané makom, hrachová polievka, kapustová polievka a kaša, alebo pirohy so slivkami, nakoniec ešte hubová polievka. Boli to jedlá štedrovečerné, ale pôstneho charakteru. Po večeri sa pila pálenka – trunok, alebo lipový čaj s rumom. Každý sa musel dosýta najesť. Na záver sa všetci poďakovali za Božie dary.
Po večeri sa mladí rozišli po vinšovaní k najbližšej rodine a čakalo sa na príchod betlehemcov - jašličkarov a potom sa išlo polnočnú svätú omšu.

Ďakujeme Východoslovenskému múzeu v Košiciach za poskytnutie materiálov k výstave Vianoce dvoch svetov.