Ako sa zmenili vianočné zvyky a tradície na Slovensku za posledné storočie?

Ako sa v minulosti líšili vianočné zvyky na Slovensku, ak porovnáme mesto vs. vidiek? 

Pred sto rokmi boli Vianoce v meste a na vidieku dosť odlišné. Mnohé prvky, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť totiž vznikali v mestskom či šľachtickom prostredí v nemeckých krajinách a na Slovensko sa šírili prostredníctvom mestského patriciátu, kde mali práve Nemci silné zastúpenie. Ide o prvky ako adventný kalendár, ozdobený vianočný stromček a pod ním darčeky pre blízkych, ale aj vianočné stromy na mestských námestiach, okolo ktorých sa sústreďovali charitatívne aktivity, neskôr kultúrne programy. V mestách sa pred Vianocami konali vianočné trhy.

Naopak, na vidieku boli ustálené zvyky, ktoré boli známe celej lokálnej komunite a očakávalo sa, že budú aj dodržané. V niektorých obciach boli návštevy kostola na katolíckej polnočnej omši spojené s plieskaním bičov, trúbením z kostolnej veže či spoločnými spevmi vianočných kolied. V mestách bola už v polovici 20. storočia väčšia tolerancia voľby či ísť alebo neísť do kostola. Mládež sa stretla buď na polnočnej v kostole alebo pri koledovaní pod oknami.

Od 50. rokov 20. storočia rokoch sa do mestského prostredia dostala postava Deda Mráza, kým na vidieku zostali lokálne komunity verné tradícii Ježiška ako nositeľa darčekov. Koncom 20. storočia vystriedal Deda Mráza Santa Claus, ktorý na vidiek prenikol azda len na fľašiach nápojov.

• Pravoslávne Vianoce - slávenie a zvyky
• Vianočné zvyky a tradície: ľúbostné čary a vyháňanie stríg 
• Vianočné zvyky a tradície: čo vám prinesie zdravie a hojnosť?

Máte aj vy pocit, že zvyky v meste a na dedine sa už dnes zjednotili?

Áno, dochádza k unifikácii. Súvisí to s tým, že ekonomicky aktívni ľudia často dochádzajú za prácou do mesta, urbanizácia ako spôsob života sa šíri aj na vidiek, napriek tomu, že v súčasnosti žije na Slovensku viac obyvateľov vo vidieckych sídlach než mestských. Teritoriálne, etnicky či konfesionálne miešané partnerstvá vytvárajú nové modely trávenia vianočného obdobia. Takže nie je výnimočné, keď v mestskej rodine strávia Vianoce pri počúvaní kolied a pozeraní obľúbených vianočných televíznych programov a vidiecka rodina strávi sviatky v exotickej destinácii. Ale platí aj to, že keď sa obyvateľ mesta presunie počas sviatkov do svojho rodiska, správa sa tam podľa noriem vidieckeho spoločenstva a dodržiava miestne zvyky. Nezabudnime, že pravoslávni veriaci majú Vianoce o dva týždne posunuté, ale aj oni prežívajú sviatočné chvíle od 24. decembra, takže Vianoce môžu mať dvakrát. Platí to aj o ukrajinských odídencoch, ktorí intenzívne prechádzajú týmito procesmi zmeny súvisiacimi s ich identitou.

Ktoré zvyky pretrvali dodnes a ktoré sa už vytratili?

Viaceré odpovede na túto otázku sú už naznačené v ostatných odpovediach. Vianoce sú pre ľudí najvýznamnejší a zároveň spolu s novoročím aj najdlhší sviatok v roku, majú zachované pravidlá čo sa kedy deje, ale v spoločenskej rovine sa menia formy týchto aktivít. Neodmysliteľnou súčasťou je príprava na Vianoce – skôr praktická, než duchovná: upratovanie, výzdoba – aj súkromných aj verejných priestorov, vianočné piesne rôznej kvality znejú v médiách aj v obchodoch, sociálne siete na internete sú plné vianočných receptov, niektorí sa už od Mikuláša chvália vyzdobeným vianočným stromčekom, kým iní majú ešte plnú hlavu pracovných povinností, ktoré treba do Vianoc stihnúť. K atmosfére Vianoc patria nákupy - chystanie darčekov, na vidieku zabíjačky, populárne sú obchôdzky Mikulášov. 

• Vianočné požehnanie jedla a vianočný vinš
• Názvy adventných sviečok a ich význam
• 7 dôvodov prečo oslavovať Advent

Spoločné trávenie večerov aké bolo počas adventu charakteristické pre vidiecke spoločenstvo, nahradili firemné večierky, vianočné akadémie v školách, či stretnutia priateľov pri varenom vínku alebo pri bohatej ponuke kultúrnych programov. Zmenou prešlo aj vinšovanie - osobného, či v podobe vinšovníkov a obchôdzok betlehemcov, ktoré v priebehu 20. storočia doplnili či nahradili pohľadnice zasielané poštou, a tie v 21. storočí do veľkej miery nahradili elektronické internetové pozdravy. V posledných desaťročiach sa mládežníci často po rodinnej Štedrej večeri v meste odoberú na posedenie s priateľmi v pohostinskom podniku, čo v 20. storočí bolo nemysliteľné, ba neslušné.

Zvyky sa menia aj v intímnejšej rodinnej rovine, avšak tu sa skôr zotrváva na konkrétnych medzigeneračne dedených tradíciách, zachovávajúcich organizáciu sviatku a sociálne roly. Vie sa, kto má zabezpečiť stromček, či ho zdobiť spoločne s deťmi, alebo urobiť deťom prekvapenie, opakujú sa rituály pri stole – slávnostný prípitok spravidla prednesie muž (gazda), tiež robí krížik na čelo s medom – ak sa taký zvyk v rodine zachoval, rozkrajuje sa jablko a zábavne veští z neho budúcnosť, všetci si vinšujú šťastné sviatky. V niektorých rodinách si darčeky dávajú pred večerou, inde ich rozbaľujú po večeri, ba v niektorých od hmotných darov upúšťajú, podstatné je, že je rodina spolu. Pri stole je ustálené slávnostné prestieranie, sled jednotlivých chodov, hudobná kulisa, už neplatí, po večeri sa obvykle pustí televízia s vianočnými rozprávkami, ktoré dodávajú kolorit sviatku. Polnočnej omše sa často zúčastňujú v katolíckych kostoloch aj evanjelici či príslušníci iných protestantských cirkví, keďže rodiny sú často nábožensky zmiešané a ide aj o spoločenské podujatie. 

Prvý sviatok vianočný je venovaný užším rodinným návštevám a Druhý sviatok vianočný sa spoločensky otvára, zvyknú byť Štefanské zábavy, športové súťaže a napríklad v Soblahove pri Trenčíne sa konajú tradičné Štefanské jazdy na koňoch. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce dni do konca roka, keďže deti majú prázdniny ľudia dovolenkujú a potešia sa programu, ktorý pripravia obce či dobrovoľnícke organizácie. V týchto dňoch v niektorých regiónoch navštevujú domácnosti skupinky betlehemcov. Tento zvyk je dosiaľ rozšírený na širšom Podpoľaní, v Malohonte, Gemeri, aj na východnom Slovensku či na Orave. Betlehemské hry na strednom Slovensku sú dokonca zapísané na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. V Dačovom Lome sa okolo Nového roka koná stretnutie betlehemcov z tohto regiónu, takže tu môžete zažiť pohromade množstvo „Kubov“ v prevrátených kožuchoch, ktorí robia rôzne žarty. 

Počas Vianoc spoločnosť viac myslí aj na ľudí na jej okraji, organizujú sa charitatívne podujatia. Atmosféra Vianoc je náročná pre osamelých ľudí, pretože v záplave spoločenských noriem neustále zdôrazňujúcich spolupatričnosť, lásku a súdržnosť viac svoju osamelosť pociťujú.

Ako sa za tie roky zmenil "vianočný jedálny lístok"?

Vianočný jedálny lístok svedčí o tom, že slovo „tradičný“ je relatívne. Mnohí si nevedia Štedrú večeru predstaviť bez vyprážaného kapra v trojobale a zemiakového šalátu. Ale práve tieto jedlá nie sú na našom vianočnom stole až tak dlho, rozšírili sa počas posledných 100 rokov. Ryby jedli tam, kde boli k dispozícii, čo nebolo všade na území Slovenska. Kapor sa rozšíril najmä po vzniku  Československej republiky v roku 1918,keď začali na Slovensko dovážať kaprov z českých rybníkov. Trojobal – múka, vajce a strúhanka má pôvod v rakúskej kuchyni, kde súvisel so známym „víneršniclom“. A zemiakový šalát sa rozšíril až od prvej polovice 20. storočia najprv v mestách. K stáliciam vianočného stola však patrí kapustnica, prípadne polievka zo strukovín či húb, medovníky, bobáľky s makom, oblátky s medom (a s cesnakom), makové a orechové koláče – ingrediencie na tieto pokrmy si ľudia vedeli  dopestovať či nazbierať v hore, boli symbolom hojnosti, zdravia, súdržnosti. 

• Prečo voláme salónky salónkami?
• Zdravé vianočné pečivo
• Vianočné recepty: vianočná kapustnica

Od príslušnosti k cirkvi záviselo, či bolo na štedrovečernom stole aj mäso, alebo sa konzumovalo až na Prvý sviatok vianočný a to v mnohých rodinách pretrváva dodnes. Súviselo to s tým, že protestantské cirkvi považovali za ukončenie pôstu prvú hviezdu na štedrovečernej oblohe, no katolíci pôst ukončili až o polnoci, preto na štedrovečernom stole chýbalo. 

Bohatosť stola dopĺňalo ovocie – spočiatku domáce, ku ktorému sú viazané aj zvyky, neskôr aj exotické. Pomaranče, mandarínky a banány boli v ére socializmu spočiatku odmenou za vystátie dlhého radu v obchode. Postupne sa dovážali aj ananásy, datle, figy a iné druhy ovocia, ktoré si ľudia často dopriali len počas Vianoc. 

V súčasnosti sa strácajú regionálne odlišnosti pri vianočnom jedálnom lístku, keďže je veľa manželstiev, v ktorých sú partneri z odlišných obcí či regiónov a prinášajú si do manželstva rôzne zvyky. Čo je na sviatočnom stole, závisí od dohody, alebo od kuchárky či kuchára. Vianočné pečivo sa v rámci priestorovo bližšieho príbuzenstva darováva, vymieňa, inou alternatívou je, že sa jednoducho kúpi. A keďže je aj veľa manželstiev etnicky miešaných, vianočné jedlá priberajú prvky z rôznych krajín, a to nielen kresťanských, ale aj z takých, kde sa Vianoce neslávia. 

Na druhej strane s vianočnými symbolmi sa môžeme stretnúť aj v krajinách ďalekého východu kde kresťanov veľa nie je – na letiskách, v obchodných centrách. Najmä obchodníci vedia, že Vianoce im môžu zdvihnúť tržby. Globalizácia sa Vianociam nevyhla ani Vianoce globalizácii. O to dôležitejšie je zachovávanie tradícií, ktoré potvrdzujú našu identitu, jedinečnosť a bezpečie.

Ďakujeme za rozhovor prof. PhDr. Zuzane Beňuškovej, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.