Čo by si chcel od Ježiška?

Tipy na darčeky

Inšpirujte sa !

Vianočná charita

Sponzorované odkazy

Vianočné zvyky a tradície: ľúbostné čary a vyháňanie stríg



23.12.2020 (18:00)

V minulosti naši predkovia rôznymi rituálmi chránili svoje obydlia pred zlými duchmi. Mladé dievčatá zas boli zvedavé, za koho sa vydajú a mali zaručené metódy, ako to zisťovali. Viete, ktoré sú to?

Dnes si sotva vieme predstaviť, že tieto zvyky by boli súčasťou nášho života. Doba sa veľmi zmenila. Aby sme sa vedeli do týchto rituálov lepšie vžiť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly. Zvyky sa líšili regionálne a je v nich veľká variabilita.

Ľúbostné čary


Na sv. Katarínu púšťali dievčatá dolu vodou vetvičky. Kde sa zastavili, tým smerom sa mali vydať.

Na sv. Ondreja slobodné dievčaká chodili k domu, v ktorom býval nejaký Ondrej, chytil plot, triasli ním a šepkali: Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, dajže mi ti znati, kedy (s kým) ja budem pri oltári státi.

Na sv. Ondreja liali dievky aj roztopené olovo cez ucho kľúčika a odriekali: Ondreju Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho ja budem za muža mať. A podla tvaru stuhnutého olova hádali, aké povolanie bude mať budúci ženích.

Ďalším ľúbostným rituálom bolo varienie halušiek. Do každej halušky dievčatá vložili papieriky s menami a hodili do vriacej vody. Prvú halušku, ktorá vyplávala, dievča vybralo, rozpolilo a prečítalo meno nádejného ženícha.
V Čičmanoch zas na sv. Ondreja dieča pozametalo izbu a vynieslo špinu von. Z ktorej strany sa ozval brechot psa, tam sa mala vydať.

A ak sa dievčaťu potajme podarilo hodiť vo vody čerešňovú halúzku, ktorá rozkvitla do Štedrého večera, tak sa mala do jedného roka vydať.

Na Liptove, Horehroní a Šariši zas dievky hádzali konopné alebo ľanové semiačka do okna a vraveli: Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi Bože znati, kde ma budú brati.

Vydajachtivé dievky na sv. Barboru (alebo aj Luciu) namočili čerešňovú halúzku do vody a čakali, či im v čase adventu vykvitne. Ak sa tak stalo, do roka sa mala dievčina vydať.

Na sv. Luciu si dievča napísalo na 12 papierikov mená mládencov. Každý deň do Vianoc, jeden papierik roztrhala. Ten, ktorý zvýšil ako posledný, mal byť vyvolený. Niekedy sa však mien písalo len desať. Na jedenástom papieriku bola smrť a na dvanástom dve strašné slová - stará dievka.

Na sv. Luciu dievča začalo každý deň odhrýzať z jabĺčka tak, aby posledný kúsok jej zvýšil na Štedrý večer. Ktorého mládenca uvidela keď ho zjedla, rovnakého mena mal byť ženích. Alebo si posledný kúsok nechala na cestu z polnočnej omše. Ktorý muž sa jej prvý prihovoril, rovnakého mena mal byť ženích.

Ľúbostné rituály sú spojené aj s predvianočnými zabíjačkami. Bravčové kosti si chytro pobrali dievčatá a každá položila svoju kosť na zem a čakali, kedy pribehne pes a kosť uchmatne. Prvá sa mala vydať tá, ktorej kosť pes ako prvú uchmatol.

Medový krížik robili matky ddcéram, aby sa dobre vydali. Deťom sa robil preto, aby ich mali všetci radi.

Svdaba sa predpovedala aj hádzaním topánky cez plece k dverám. Ak sa topánka špicou obrátila k dverám, mala byť svadba do roka. Ak bola obrátená špicou do izby, dievka si musela ešte na svadbu rok počkať.

Vo všeobecnosti platilo, čím komplikovanejší bol rituál, tým jeho výsledok bol zaručenejší.

Vyháňanie stríg


Na sv. Katarínu chodili po dedinách pastieri, trúbili a práskali bičmi. Hlukom vyháňali strigy z dediny, aby neškodili dobytku. Na sv. Katarínu žena nesmela chodiť na návštevy. Veď keby nebola strigou, načo by sa pchala do cudzieho domu?

Na sv. Katarínu sa jedol cesnak a robili sa ním kríže na dverách, aby ochránili domácnosť pred strigami.

Na sv. Luciu mali cesnak, dym z posvätených byliniek, snop slamy a hurhaj odohnať strigy a zlých duchov, aby neškodili ľuďom a dobytku. Hurhaj to bol poriadny, pastieri trúbili na rohoch a trúbkach, pískali na píšťalkach, zvonili zvoncami. Cesnak jedli všetci, dospelí i deti, ale aj ho dávali hospodárskym zvieratám. Navyše sa robili cesnakové krížiky na čele, brade, sluchách alebo zápästí. Cesnakové krížiky sa urobili aj v kútoch obytných miestností, na dvere domov i maštalí. Do dverí maštale sa dával snop slamy, lebo keď chcela striga vojsť dnu, musela všetky slamky spočítať. To by jej trvalo až do rána a vtedy svoju zlú moc stratila.

Na Štedrý večer mohli mládenci v kostole uvidieť skutočné bosorky. Museli však sedieť na drevenom stolčeku, ktorý začali robiť od Lucie, nemal žiadne klince a musel byť vyrobený z toľkých kúskov dreva, koľko ostávalo do Vianoc. Keď si na neho v kostole sadli, o polnoci uvideli všetky bosorky za oltárom, alebo otočené chrbtom k oltáru. A aby ich bosorky po ceste domov nechytili, museli za sebou rozsýpať mak.

Pred štedrou večerou gazda urobil na dverách do maštale cesnakom krížik a nad dvere zavesil chvojku, aby sa stigy dnu nedostali.

Súdržnosť


Nohy štedrovečerného stola sa omotali reťazou, aby rodina bola súdržná a jednotná.

Dospelí si na začiatku štedrej večere pripili z jedného pohára, aby bola rodina pohromade.

Pri štedrom stole gazda rozkrojil jabĺčko na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole, to preto, aby vo svete nepoblúdili.

Foto: redakcia


Sponzorované odkazy