Čo by si chcel od Ježiška?

Tipy na darčeky

Inšpirujte sa !

Vianočná charita

Sponzorované odkazy

Štedrovečerná kuchyňa je pestrá



23.12.2015 (15:10)

Podľa tradícií by mali mať na štedrovečernom stole prednosť jedlá symbolizujúce plodnosť a hojnosť.

Spišský región je známy nielen svojou bohatou históriou, gotickou architektúrou a vzácnymi pamiatkami, ale aj rôznorodosťou viacerých etník. Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni. Rozmanitosť tohto kraja a jeho obyvateľov sa premieta nielen do vianočných zvykov, ale aj do sviatočného menu. „Vianoce v tomto kraji vždy znamenali veľkú udalosť a svoje zvyky sa tu dodržiavajú po celé generácie. S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty zo štedrovečerného stola, pečú sa posledné koláčiky a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie štedrovečerného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina,“ pripomína tradície Oblastná organizácia cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny.

„Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac-menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista, na takzvanú viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny jedol do sýtosti, aby nehladoval po celý rok. Stôl má byť bohato prestretý, prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť, ako napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková. Veľkú pozornosť venovali ľudia aj úprave stola, ktorý prikryli bielym obrusom a pod obrus vložili buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade.

Jedlá štedrej večere neboli podľa Pavelčíkovej v každej rodine rovnaké, stávalo sa, že keď sa žena vydala, priniesla si niektoré zvyky z domu do novej rodiny, a tak sa mnohokrát vyvíjali. V obci Veľký Lipník v Staroľubovnianskom okrese začali večeru kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá a aby ju obchádzali choroby. „Nasledovali varené omastené bobaľky nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. Za nimi jedli horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčanku z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstnu kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom,“ vymenovala etnologička. V Starej Ľubovni mala zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedávala sa aj fazuľová a hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin jedávali aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľu nakyslo, zočurku s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Piekli sa rôzne koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však podľa Pavelčíkovej ostala mačka, lebo je falošná, ďalej pes, lebo sa vraj rodí slepý a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert.


Zdroj: SITA, Foto: Východoslovenské múzeum Košice

1. TIP na darček
Inteligentná hra Gravity Maze
2. TIP na darček
Gauč alebo šťastie
3. TIP na darček
Nočná lampa Galaxy
4. TIP na darček
Kamera Furbo pre psov

Sponzorované odkazy