10 faktov o Vianociach, ktoré vás možno prekvapia
Vianoce patria medzi naše najkrajšie sviatky. Vonia pri nich med, perníčky, ihličie a šíri sa radosť i očakávanie. Ale aj keď sa zdá, že o Vianociach vieme všetko, existuje mnoho zaujímavostí, ktoré by vás mohli prekvapiť. Objavte 10 menej známych faktov o Vianociach.
1. Ježiš sa pravdepodobne nenarodil 25. decembra
Aj keď si kresťania každoročne pripomínajú narodenie Ježiša Krista práve 25. decembra, v skutočnosti presný dátum jeho narodenia nie je známy. Tento deň bol vybraný až v 4. storočí, pravdepodobne preto, že sa zhodoval s pohanským sviatkom zimného slnovratu. Cieľom bolo dať kresťanom vlastný sviatok, ktorý by mohol nahradiť staré zvyky.
2. Niektoré krajiny slávia Vianoce až v januári
Zatiaľ čo väčšina ľudí oslavuje Vianoce 24. a 25. decembra, v pravoslávnych krajinách ako Rusko, Srbsko alebo Gruzínsko sa narodenie Krista oslavuje až 7. januára. Je to preto, že tieto cirkvi používajú juliánsky kalendár, ktorý je posunutý oproti gregoriánskemu (ten používame dnes).
- Vianočné podujatia 2025
- Vianočné zvyky podľa regiónov
- Najlepšie vegánske vianočné recepty
- 5 najkrajších vianočných farebných kombinácií
3. „Xmas“ nie je len lenivá skratka
Mnohí si myslia, že „Xmas“ je moderný výmysel alebo neúcta k Vianociam. V skutočnosti však „X“ predstavuje grécke písmeno „Chi“ (Χ), ktoré je prvým písmenom slova „Christos“ (Kristus). Tento zápis sa používal už v 16. storočí v kresťanskej symbolike, takže to nie je novodobý trend, ale história v skratke.
4. Vianočný stromček má nemecký pôvod
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka sa začala v Nemecku v 16. storočí, kde si ľudia nosili do domov vždyzelené stromy a zdobili ich jablkami, orechmi a sviečkami. V 19. storočí sa tento zvyk rozšíril do Veľkej Británie a odtiaľ ďalej do sveta. Na Slovensko sa tradícia dostala v 18. storočí z Nemecka a Rakúska, najskôr do miest a neskôr aj na dediny.
5. Nórsko každý rok daruje Londýnu stromček
Od roku 1947 daruje Nórsko každoročne vianočný stromček pre Trafalgarské námestie v Londýne. Je to ďakovný dar za pomoc počas druhej svetovej vojny, keď Veľká Británia podporovala nórsky odboj proti nacistickej okupácii. Tento krásne ozdobený stromček je symbolom priateľstva medzi oboma národmi.
6. Santa Claus je priamy potomok sv. Mikuláša
Moderný Santa Claus má svoje korene v postave svätého Mikuláša, biskupa zo 4. storočia, ktorý bol známy svojou štedrosťou. Holanďania si ho prispôsobili ako Sinterklaasa, a keď emigrovali do Ameriky, tam sa z neho postupne stal Santa Claus. Jeho červený kabát, sane a soby vznikli najmä vďaka reklamám a populárnej kultúre v 19. a 20. storočí.
7. V rôznych krajinách nosia darčeky rôzne bytosti
Zatiaľ čo u nás darčeky prináša Ježiško, vo svete to robia rôzne iné postavy:
- La Befana – talianska čarodejnica, ktorá nosí deťom darčeky 6. januára,
- Yule Lads – 13 islandských trollov, ktorí chodia po jednom od 12. decembra,
- Jultomten – škandinávska verzia vianočného škriatka,
- Dedo Mráz – východoeurópsky darca darčekov, ktorý prichádza na Nový rok.
8. „Jingle Bells“ pôvodne nemala nič spoločné s Vianocami
Slávna pieseň „Jingle Bells“ bola pôvodne napísaná ako pieseň na Deň vďakyvzdania v USA v roku 1857. Autor James Lord Pierpont ju pôvodne nazval „One Horse Open Sleigh“. Až neskôr sa stala obľúbenou zimnou melódiou a nakoniec ikonickou vianočnou piesňou.
9. Vianoce boli kedysi v Anglicku zakázané
V 17. storočí počas vlády puritánov v Anglicku boli Vianoce považované za „zbytočné plytvanie a zábavu“, ktorá nemá miesto v prísnom náboženskom živote. V roku 1644 boli oficiálne zakázané a oslavovanie bolo trestané. Až po návrate kráľa Karola II. v roku 1660 sa sviatky opäť legalizovali a vrátili do spoločnosti.
10. Vianoce sa oslavujú aj vo vesmíre
Aj astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici majú svoju verziu Vianoc. Ozdobia modul, pošlú pozdravy na Zem, spievajú koledy a často majú aj malý darček od NASA. Ukazuje to, že duch Vianoc si nájde cestu aj mimo našej planéty.