Bratia
Tomáš dostal na Vianoce od svojho brata auto. Na Štedrý deň, keď Tomáš vyšiel zo svojej kancelárie uvidel, ako chudobný chlapec obdivuje jeho nové nablýskané auto.
"To je vaše auto, pane?" spýtal sa ho.
Tomáš súhlasne prikývol: "Áno, brat mi ho dal na Vianoce."
Chlapec bol prekvapený. "Chcete povedať, že Vám ho dal brat len tak, nič Vás to nestálo? Pane, kiežby..." chlapec zaváhal. Tomáš vedel, čo si bude priať. Určite si chcel priať, aby mal takého brata, akého má on, pomyslel si Tomáš. Ale to, čo si chlapec prial, bolo niečo úplne iné. "Želám si," pokračoval chlapec, "aby som bol takým bratom aj ja."
Tieto slová vyrazili Tomášovi dych a potom sa spýtal: "Chcel by si sa povoziť v mojom aute?"
"Áno, to by sa mi páčilo."
Po krátkej jazde sa chlapec otočil k Tomášovi. Oči mu žiarili a povedal: "Pane, nevadilo by vám, keby ste ma odviezli domov?" Tomáš sa usmial. Zdalo sa mu, že pochopil, čo chlapec chce. Chce sa pochváliť susedom, že môže jazdiť vo veľkom aute. Tomáš sa však opäť mýlil.
Keď prišli pred dom, chlapec požiadal Tomáša, aby zastavil pred schodmi. Rozbehol sa hore po schodoch. O chvíľu sa vracal, no išiel akosi pomaly. Na rukách niesol svojho malého brata, ktorý bol telesne postihnutý. Posadil ho na spodný schod, potom sa k nemu pritisol a ukázal na auto. "Tam je, Adamko, presne tak, ako som ti povedal hore. Brat mu ho dal na Vianoce a nestálo ho to ani cent. A jedného dňa ti dám presne také isté... potom sa budeš môcť sám presvedčiť o všetkých tých pekných veciach vo vianočných výkladoch, o ktorých som ti rozprával."
Tomáš vystúpil, zdvihol chlapca a posadil ho na predné sedadlo svojho auta. Jeho brat, ktorému sa oči leskli radosťou, nastúpil vedľa neho a všetci traja sa vydali na nezabudnuteľnú vianočnú jazdu.
V ten Štedrý večer sa Tomáš dozvedel, čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: "Blaženejšie je dávať..."
Poď si prečítať ďalšie vianočné príbehy >>>
Foto: redakcia
Sponzorované odkazy
Najviac...
243 dní, 22 hodín a 19 minút
